Mijuškin stav sa od konca júla začal zhoršovať. Kedykoľvek a kdekoľvek sme sa vybrali, hneď záchvatovala. V júli som s ňou a babinkou bola na víkendový pobyt v Bojniciach, ale o oddychu sa nedá hovoriť. Záchvaty mala v noci aj cez deň. Bolo veľmi horúco, Mijulka sa nevie potiť (asi je to vedľajším účinkom antiepileptík), bola celá vrelá, líčka červené a nožičky studené. Po viac ako roku som jej musela podať Diazepam. V júli aj v auguste sa ešte objavili dni bez záchvatov, september a október, to bola čistá katastrofa. Najhoršie boli noci. Od polnoci do toho spadla a záchvatovala skoro každé dve hodiny. V polovici októbra som to už nezvládala a tak sme išli na neurologickú ambulanciu na Kramáre. Mijulku ihneď hospitalizovali. Za 24 hodín mala aj 10 záchvatov. Už nemala ani deň kľudu. Zo záchvatov sa už nepreberala, nijako sme ju nevedeli zobudiť. Dostávala Diazepam aj chloralhydrát, no neúčinkovali dostatočne. Bola vyčerpaná, unavená, nechcela jesť ani piť. Nevedela sa už ani pretočiť na bruško, dokonca ani prštek si nedokázala cmúľať. Je to hrozné, keď vám dieťa takto trpí, vy sa musíte pozerať a nedokážete mu nijako pomôcť ... Keďže nechcela prijímať žiadne tekutiny, museli ju napojiť na infúziu. Kanylu mala v nhožičke celých 14 dní. Skúsili sa vrátiť ku Convulexu, ale nezabral. Rivotril vysadili hneď, ešte si naň nestihla ani zvyknúť. Nasadili jej Inovelon, no vzápätí začala vracať a hnačkovať, takže nasadili diétu a vysadili ho. Tretí nový liek Liskantin nakoniec zabral. Hneď po jeho nasadení mala Mijka už len jeden záchvat. Dnes je to takmer týždeň, čo je doma z nemocnice a 9 dní od jej posledného záchvatu. Modlím sa, aby to takto vydržalo čo najdlhšie.
Domov z nemocnice som si priviezla celkom iné dieťa. Má zášklby tvárových nervov, výrazne menej sleduje očami, stále je zahľadená. Už sa znovu pretáča na bruško a aj rúčku už zodvihne z podložky, ale sedieť v kresielku nechce. Ak ju tam posadím, je neaktívna, hlavu zvesí doboku a uprene hľadí pred seba. Slinky jej vytekajú z pusy, robí divné zvuky aké predtým nerobila. Na nožičkách stáť nedokáže.
Niet sa čo čudovať, veď v októbri mala neuveriteľných 82 záchvatov!
Verím, že sa mi znovu vráti tam, ako bola predtým. Začíname opäť cvičiť. Musí si však zvyknúť na nové lieky. Od včera máme dávku Liskantinu zvýšenú o pol tablety. Aktuálne má 3-kombináciu Sabril - Erravia - Liskantin.
Prišli nám výsledky ďalších genetických testov, opäť sú negatívne. V nemocnici jej zobrali krv, aby ju otestovali na ďalších 9 druhov geneticky podmienených epilepsií.
