Čriepky

18.05.2015

Päť rôčkov

Dnes má naša malá láska 5 r.
 
Každý deň nás učí, čo je to skromnosť, vytrvalosť, odvaha, bezhraničná láska, krása, trpezlivosť, bojovnosť.

Až ona nám ukázala aký je svet okolo nás úžasný, život zbytočne uponáhľaný a aké je zdravie strašne vzácne. A potrebné. Ak máte zdravie, všetko ostatné sa dá vybojovať, alebo zaslúžiť. (Pri tom ostatnom sa treba trochu uskromniť.)

Našla som to, čo som nikdy nehľadala ...

"Anjel k zemi letí s deťmi v náručí, aké budú deti, nik ešte netuší. Niektoré sú iné, než by sa mohlo zdať, sú však obdarené, niečo nám ukázať. Všetky si však prajú byť šťastné, veselé i keď trochu majú krídelko zranené. Aj oni sa chcú vznášať, až tam za hviezdami, splniť si svoje priania a nezostali sami. Veď každý z nás má šancu, svojou cestou ísť rýchlejšie, či pomalšie k svojmu cieľu prísť."

06.04.2015

PAPÁME

 

Večné trápenie ... Zvyčajne nám kŕmenie trvá denne približne 3 hodiny. Ak má dobrý deň, tak spapá za pol hodinu, ak má zlý deň (väčšinou sú to dni, kedy má záchvaty), tak papá aj vyše hodiny. Už neviem, ako si k nej mám sadnúť. Ide to do pusy, von z pusy, do pusy, von z pusy, do pusy a prehltne. Necítim si kríže, v ruke mám "mravce". Je ako chobotnica, snaží sa mi šálku vyraziť z ruky (ona o tom nevie, že mi to robí), chce si len pošúchať nos alebo očká. Hlavu točí z prava do ľava. Prečo jej nechutí ani jedno jediné jedlo? 

U nás do bodky platí že - život je boj! 

09.01. 2015 

Ako zaspávame

Večer okolo pol ôsmej Mijka papá a potom tesne pred ôsmou liekujeme.

Potom jej umyjem zúbky a odnesiem ju do postieľky. Zapnem kameru stlačím za bruško uspávacieho macíka a malú uložím na bok. Pre ňu je to signál, že sa nemá uložiť, ale začať vystrájať. Už som aj rozmýšľala nad tým, že postieľku presťahujem, lebo sa možno nachádza v nejakej nevhodnej zóne. Pretáča sa, cestuje po postieľke, hrá sa, spieva si (tak ako len ona vie) a rozhodne vôbec nevyzerá, že je v spálni sama a po tme. 

Ja za ňou prichádzam až okolo jedenástej. Malá je vtedy stále dobre naladená, aj keď už výrazne zívajúca. Prečítam si zo dve strany knižky a zhasínam svetlo. Tá malá potvora takmer po každé čaká, kým neprídem do postele a neľahnem si k nej. Posuniem sa až k nej do postieľky, objímem ju a ona v tom momente zaspí. A spí, ako keby ste ju do vody hodili. Zaspí do piatich sekúnd. 

No mám to ja ale potvorku prešibanú, na mame závislú!

 


Požičala som si báseň od kamarátky. Akoby čítala moje myšlienky ...

SEN

Bola si chcená, bola si poklad, bola si sen. 
Niečo však zmenilo ten jeden najkrajší deň.
Radosť a šťastie zmizli si preč,
všetci sme stratili na dlho reč.
Nikdy som nepochybovala o láske k tebe,
to sa ozaj že nedá, patríme k sebe.
Nikdy som sa nepýtala, prečo ja? Prečo ty? Prečo my?
No otázok mám spústu, len iných. Odpovieš mi?
Ako mám zvládnuť to prázdno v duši?
Ako mám zvládnuť všetko a všetkých?
Ako mám byť hrdá a šťastná zároveň?
Ako mám vládať bojovať každý deň?
Ako to, že láska tak blízko k hnevu má?
Ako to, že stále tá láska vyhráva?
Tak trošku strácam tú pôdu pod nohami,
Tak trošku tápem, mávam rukami.
Úsmev mám často na tvári, ale úprimne,
tam kdesi hlboko beznádej kvitne.
Štverá sa vysoko, skúša to neodbytne,
Zatiaľ ju prehĺtam, čo ak raz vysvitne?
Slzy už dávno vyschli, vnútri je pusto,
občas sa chovám poriadne husto.
Kamošky moje, tie, ktoré žijete môj sen,
prepáčte prosím, že neviem sa zveriť,
že proste nechcem, aby museli ste tomu čeliť.
Kamošky moje, tie, ktoré žijete môj boj,
prepáčte prosím, že neviem sa zveriť,
veď načo, keď aj vy musíte tomu čeliť.
Neznášam ľútosť, obdiv tiež nechcem,
nie je to klišé, proste neviem, čo chcem.
Nie, tak to nie je, ja viem, čo by som rada,
lenže nevyhrá, to čo mám v srdci,
nie bohužiaľ, vyhráva rozum-brada.
Vidieť aj iných je moja potreba,
ako dívajú sa očami mojimi na teba.
Nechcem ja nič, len splniť si sen,
žiť s tebou poklad náš normálny deň...